This page contains a Flash digital edition of a book.
Trnavský hlas 2/2009 HISTÓRIA 21
Hriech a nemorálnosť
Investori odhadli náklady stavby
na 534 550 zlatých. Počítali s tým,
že po hotovej železnici prepravia
ročne 60 000 cestujúcich a 600 000
metrákov tovaru. To malo zabezpečiť
príjmy 64 555 zlatých. Trať chceli
postaviť do dvoch rokov. Rýchlo sa však
objavili prvé ťažkosti. Mesto Modra
výstavbu odmietlo pre nemorálnosť,
hriech a úpadok mravov, ktoré by podľa
nich železnica šírila. Pôvodnú trasu
teda museli zmeniť. Ďalšie problémy
boli s vyvlastňovaním pozemkov, potom
došli peniaze – ukázalo sa, že rozpočet
bol výrazne podhodnotený. Výstavba
nakoniec stála takmer dvojnásobok
predpokladanej sumy, 1 200 000
zlatých. Našťastie, dostavané úseky
začali rýchlo zarábať. Mimochodom,
modranskí radní páni sa čoskoro
umúdrili a ponúkali 60 000 zlatých
za odklonenie trate do Modry. Bolo
však už neskoro. Posledný úsek trate,
pätnásť kilometrov z Trnavy do Serede,
začali stavať 11. decembra 1846. Jeho
dobudovanie výrazne podporoval gróf
Karol Esterházy, vlastník panstva
v Seredi, ktorý si veľmi želal byť takto
v spojení s Rakúskom.
Celú trať stavali s minimálnou

Stanica Trnava v čase prestavby na parnú trakciu v roku 1873. FOTO: archív Mariána Školníka
mechanizáciou. Len medzi Pezinkom
a Malým Tŕním museli vyťažiť museli denne zabehnúť štyridsať takú rýchlosť nikdy nemohla dosiahnuť. železnica cítila, že by sa aj ona mala
a premiestniť 276 000 kubíkov zeminy. kilometrov, a po dvoch dňoch mali deň V roku 1844 prepravila železnica modernizovať, prejsť na nový systém.
Na trati bolo treba vybudovať aj voľna. Prepriahalo sa v Rači, Pezinku, 38 929 cestujúcich a skoro 42 000 ton „Koňka“ ale nikdy nezarábala tak dobre,
niekoľko železničných mostov. Šenkviciach a Cíferi. Osobný vlak mal materiálu. Pre spoločnosť to znamenalo aby si to účastinná spoločnosť mohla
dva vozne, vážili 1800 kilogramov, ročný zisk 15 466 zlatých. dovoliť. V roku 1871 ju za 810 000
Štyridsať kilometrov denne nákladný šesť vozňov o hmotnosti zlatých predala Wiener Wechselbank.
8000 kilogramov. Kone ťahajúce Až do Žiliny Banka ju zakrátko predala oveľa
Vďaka železnici sa cestujúci dostali osobné vlaky chodili „do dôchodku“ výhodnejšie, za 1 190 000 zlatých,
z Bratislavy do Trnavy za necelé tri po štyroch a kone od nákladných Železnica v našom regióne bola v tých spoločnosti Považské železnice, ktorá
hodiny. Na zabezpečenie prevádzky po šiestich rokoch. Najvyššia dovolená dobách neoceniteľná pomoc. Pokrok plánovala dobudovať parnú trať až
zakúpilo riaditeľstvo 118 koní. Z toho rýchlosť bola vtedy 38 kilometrov však šiel rýchlo dopredu, Európu už do Žiliny.
bolo pre nákladnú dopravu určených za hodinu. Limitovala však skôr vlaky dávno križovali vlaky poháňané parou.
64 štajerských ťažkých koní. Zvieratá ťahané parnými lokomotívami. „Koňka“ Prvá uhorská bratislavsko–trnavská PETER VLASÁČ

Po legendárnej konskej železnici zostala ako jediná udržiavaná pamiatka stará stanica v Bratislave. FOTO: Peter Vlasáč
Page 1  |  Page 2  |  Page 3  |  Page 4  |  Page 5  |  Page 6  |  Page 7  |  Page 8  |  Page 9  |  Page 10  |  Page 11  |  Page 12  |  Page 13  |  Page 14  |  Page 15  |  Page 16  |  Page 17  |  Page 18  |  Page 19  |  Page 20  |  Page 21  |  Page 22  |  Page 23  |  Page 24  |  Page 25  |  Page 26  |  Page 27  |  Page 28  |  Page 29  |  Page 30  |  Page 31  |  Page 32  |  Page 33  |  Page 34  |  Page 35  |  Page 36  |  Page 37  |  Page 38  |  Page 39  |  Page 40  |  Page 41  |  Page 42  |  Page 43  |  Page 44  |  Page 45  |  Page 46  |  Page 47  |  Page 48
Produced with Yudu - www.yudu.com